V zime roku 1902 cestovala žena menom Mary Anderson do New Yorku a zistila, že zlé počasie spôsobilošoférovanieveľmi pomalý.Vytiahla teda zošit a nakreslila náčrt: agumový stieračna vonkajšej stranečelné sklo, pripojený k páke vo vnútri auta.
Anderson si dal patentovať svoj vynález nasledujúci rok, ale len málo ľudí malo v tom čase autá, takže jej vynález nevzbudil veľký záujem.O desať rokov neskôr, keď model T Henryho Forda priniesol automobily do hlavného prúdu, Andersonovčistič okien“ bolo zabudnuté.
Potom to John Oishei skúsil znova.Oishei našiel miestne vyrábaný ručne ovládanýstierač autas názvom Rain Rubber.V tom čase bolo čelné sklo rozdelené na hornú a spodnú časť aguma do dažďaskĺzol pozdĺž medzery medzi dvoma kusmi skla.Potom založil spoločnosť na jeho propagáciu.
Zatiaľ čo zariadenie vyžadovalo, aby vodič manipuloval s dažďovým lepidlom jednou rukou a volantom druhou rukou, rýchlo sa stalo štandardnou výbavou amerických áut.Spoločnosť Oishei, nakoniec pomenovaná Trico, čoskoro dominovalastieracia lištatrhu.
V priebehu rokov,stieračeboli znovu a znovu objavené v reakcii na zmeny v dizajne čelného skla.Ale základný koncept je stále ten, čo Anderson načrtol na newyorskej električke v roku 1902.
Ako uviedla jedna skorá reklama na stierače čelného skla: „Jasná víziapredchádza nehodám a robíjazdiť ľahšie.“
Čas uverejnenia: 10. novembra 2023